Koreň a dym

Kapitál – izmus - DEmo- kracia Sloboda, pojem ktorý je vari najpoužívanejší pre obhajovanie demokracie, zriadenia , ktoré prináša ľuďom jedinú vhodnú alternatívu pre ... hmmm Zamyslime sa trocha?! Kapitál – je základom tohto pseudo-spravodlivého ekonomického smeru, áno hanobenie, získavanie bohatstva, potreba hromadiť statky, vykazovať zisky, obchodovanie za „slobodných“ podmienok, na „slobodnom“ trhu, v „slobodných“ krajinách, ako inak SLOBODNE :D... Slovensko a sloboda, nedávno oslávili 22 rokov svojho imaginárneho zväzku - DEMOKRACIE. Áno ľud vládne, prostredníctvom svojich zástupcov, čítajúcich počas rokovaní, sms-ky a dennú tlač. Robia to všetky kancelárske krysy a potkany zavalené na svojich úradoch „hordami“ papierov(Viem máme predsa egovernment, všetko ide ako po masle)... Vrátim sa k politikom. Mali by teda spravovať veci nás občanov, a riadiť štát čo najefektívnejšie, mali by...Ísť voliť je dnes len trápny nonsens, vhodný pre ľudí, ktorí milujú prechádzky, a nevadí im ich cieľ a ani smer, a preto pokojne pricupítajú aj k volebným urnám. veď to maju po ceste k výpredajom... Mali by spravovať naše, ale nie je spravovať čo...Pod vplyvom hesla čo je naše , to je vaše, odovzdali sme pre istotu všetko, aby sme nevyzerali ako trochári... Ako je to možné?! Nuž „novú“ éru Tatier majú v rukách kamzíci z JaT, poštu holuby z Penty, a nemá zmysel rozoberať všetky privatizačné „superobchody“, a „výhodné“ predaje, kt. sú všeobecne známe. Možné sa stalo nemožným, alebo naopak?! To si fakt niekto myslel, že po páde nefungujúceho socialistického zriadenia, sa u nás vybuduje niečo lepšie, v žiari moderných reklám a žiariacich bilboardov?! Vštepovali mi od mála krutú pravdu o tom, že optimizmus je cieľom ku šťastiu... Po 89´tých optimistov boli húfy, a tých šťastných je dnes stále menej... Asi to je fóbia z toho, že sa cítime takí malí, a vždy sme cítili, možno keby sme boli väčší by sme sa zbláznili, Slovák rád protirečí, a nepripúšťa vlastné omyly, to nebol nikto z nás, to oni tak spravili... Keďže nemôže existovať kolektívna vina, keďže niet kolektivizácie, na vine nie je nik, pretože platí prezumcia neviny, a interetácie typu, máme podozrenia, ale...tie neobstoja v demokratickom zriadení aké u nás vládne... Chyby sa stávajú, a v duchu Castanedu, keďže nič ni eje dôležitejšie, ako to ostatné, tak chyba je iba chybou, a je jedno či značí dvojku v diktáte, alebo miliardový lump... Štát ponúka , štát sa stará, štát má kontrolné aparáty, a preto dnes predsa nie je možné, aby nejaký podnikateľ zamestnával na čierno, nebodaj, žeby sa stalo, že v nejakom bare nevydajú pokladničný blok...Márna to sláva, to sa predsa nestáva, veď zákazník, je predsa naša potrava...Huncúti jedni, tam hore dobre žijú si, Zadky ich bolia z toľkého umu, sadli na kaktusy, zo žranice aj rumu, veď aj ten rum, je už európskym umom, umní ste páni, a slovák umným sluhom... Nie ja som neštrngal, bol som iba dieťa, dnes by som sa pridal k tomu podvodu... A po rokoch na um prišla by mi veta, že niekde po ceste sme zrejme stratili slobodu..